Indiánsky tábor – Wotang šu!
1. deň – príchod Pravdovravnosť a vernosť táborovému kmeňu
- cestou vlakom šifrovačky a hry /môžu sa použiť aj na cestu späť/
Na kroly
Najskôr si vyberieme svoj slovník, ktorý bude tvoriť približne 20 slov. Vedúci si ich napíše na papier. Po celý čas hry sa dohodneme, že budeme komunikovať iba prostredníctvom tohto slovníka. Pozor na nervóznych spolucestujúcich!
Na deda vševeda
Počas celej hry musia hráči hovoriť iba v rýmoch.
Hráči sa hrajú buď v kruhu, alebo stoja a začína sa diskusiou: „Fero, kde si bol?“ „V Žiline.“ „A čo si kúpil?“ „Takú zubnú kefku:“ a hráč začne predvádzať čistenie zubov. To zopakuje aj ten, ktorý sa ho pýtal. Druhého sa pýta tretí to isté, a ten odpovedá – zopakuje, čo si kúpil prvý a potom, čo si kúpil on sám. Predvádza svoj pohyb, ale zároveň si stále musí čistiť zuby. Možnosti: Taký pekný klobúk – zdvíhanie klobúka, Také pekné topánky – krútime členkom, Taký pekný opasok – krútime sa v páse, Takú peknú batožinu – trepeme ramenami.
Spoločne si vyberieme nejaké slovo, ktoré nesmieme počas celej cesty vyslovovať. Napr. cesta, tábor, nie, Spiš.... Deťom rozdáme po 2 zápalky. Ak sa niekto pred nimi preriekne a oni si to všimnú, previnilec im musí dať svoju zápalku. Vyhráva ten, kto má najviac zápaliek.
Na začiatku vedúci povie deťom, ktoré predmety alebo objekty si majú cestou všímať /muškáty v okne, Favoritky, kostol.../ Za každý všimnutý objekt dostanú 1 bod.
Vopred si odhadneme, koľko vozidiel stretneme za 10 minút. Potom ich počítame. Môžeme to aj upresniť, napr. červené autá, škodovky,...
- v Sp. Vlachoch privítanie Indiánom, dnu sa dostanú až po vyslovení hesla
- nácvik indiánskeho pozdravu: Wotang šu! Baraski liten, Wotang šu! Isken biloten boten, baraski liten, Wotang šu! Iten titen – titen iten, isken biloten boten, baraski liten, Wotang šu. Donken onken, onken donken, iten titen – titen iten, isken biloten boten, baraski liten, Wotang šu!
- občerstvenie – slávnostné + uvítací nápis: Wotang šu! Vitajte v indiánskej osade!
- pridelenie indiánskych mien, rozdelenie do skupiniek, odovzdanie menoviek
- vytvorenie táborových pravidiel na spoločný plagát
- služby: strážcovia času a modlitieb, strážcovia vigvamu, strážcovia veľkého kotla, strážcovia vody a čistoty
- ubytovanie – vytvorenie pravidiel izby
- vytvorenie názvu skupiniek, nakreslenie na totemový plagát
- vysvetlenie dňa: dnes je deň pravdovravnosti a vernosti táborovému kmeňu /platí to však počas celého tábora!/ . Stále sme pod ochranou Pána Boha, ktorý nad nami drží ochrannú ruku – to bude nakreslené na plagáte a my sa snažíme dostať sa k nemu bližšie – akoby po lane, lebo Indián je šikovný, rýchly a zručný. Postupne si každý deň posúvame postavičku Indiána vyššie, podľa toho, či sa nám podarilo splniť predsavzatie dňa.
- výroba schránok
- sv. omša
- večera
- večerný program – Hry na vzájomné spoznávanie:
Hráči sa rozdelia na dve skupiny, pričom každá stojí na opačne strane steny vytvorenej pomocou deky tak, že sa nevidia. Skupiny vyšlú po jednom hráčovi tesne k deke. Keď sa deka odtiahne a hráči sa navzájom uvidia, majú povedať meno hráča na opačnej strane deky. Rýchlejší vyhráva a porazeného berú do svojho družstva.
Hráči stoja v kruhu. Vedúci hry povie svoje meno a spraví pri tom nejaký pohyb. Hráč vedľa vedúceho zopakuje meno a pohyb vedúceho hry a pridá svoju časť. Hra pokračuje dookola kruhu. Všetci majú zopakovať mená dvoch predchádzajúcich hráčov.
Vedúci vyvoláva výroky typu: Spoja sa molekuly, ktoré majú súrodenca. Tí sa musia čo najrýchlejšie chytiť za ruky.
- indiánska porada s fajkou mieru /do fajky dať lentilky, každý sa vyjadrí k dnešnému dňu a zoberie si cukrík, pozor na to, že je to fajka mieru: nikto sa nesmie na nikoho hnevať, zakopať vojnovú sekeru, odpustiť si/, sme pomaľovaní farbami.
- večerná modlitba: Panáčikovia: nastriháme si panáčikov /kľúčové dierky, ktoré budú prestavovať nás. Každý si tam napíše svoje meno a nakreslia tvár, ktorá bude vyjadrovať ich pocit z dnešného dňa. V strede máme sviecu – symbolizuje Ježiša, postupne prichádzame ku sviece a predstavíme sa a povieme, za čo pekné z tohto dňa ďakujeme.
2. deň – Presnosť, pružnosť, rýchlosť – výprava za Veľkým medveďom na Spišský hrad
- budíček – Indiáni im oznámia, že idú na výpravu za veľkým medveďom, no môže ísť iba ten, kto bude presný, rýchly a pružný
- rozcvička – pružnosť
- ranná modlitba: Každému dáme kúsok papiera vytrhnutý z celku a naň deti píšu, čo môžu oni dať tým, ktorí sú tu dnes s ním, čo mu môžu ponúknuť. Spoločne to potom všetky skupinky lepíme na papier a vytvorili sme jedinečné dielo – spoločné. Aj dnes budeme veľa vecí robiť spoločne, preto si budeme musieť aj pomáhať, všímať si druhých – aj v tom je naša šikovnosť, rýchlosť.
- výlet na Spišský hrad – vo vlaku deťom rozprávať o Spiši, o hrade – bude to cesta za Veľkým medveďom, majú si čo najviac zapamätať, stretnutie s Veľkým medveďom – stráži poklad /kukurica/ a jedine deti majú veľkú šancu vidieť ho
- Spišská Kapitula
- hry na presnosť, pružnosť, rýchlosť: - prenášanie vody v rukách
- levia tlama – urobená je z vreca. Úlohou detí je trafiť loptičkou do levej tlamy.
- ukladanie predmetov – asi 5 predmetov.
- hod na presnosť lukom do stromu
- urobiť luk
- zhasínanie sviečky – striekačkou.
- večerný program – Veľký medveď nevie písať, čítať, deti mu majú prečítať, čo si zapamätali z výletu, z histórie.
- večerná modlitba: Príbeh: O namyslenom liste: Začalo sa to celkom obyčajne. Na konári starej jablone uprostred krásneho jarného dňa vyrástol z puku list. Bol ešte trochu pokrčený ako sa tisol z malej temnej komôrky. Avšak bol svieži, krásne zelený a jemnučký ako zamat. Slniečko až zhíklo od radosti, keď naň pozrelo! Hneď ho aj objalo zlatými lúčmi. Lístok mocnel a krásnel. Jabloň sa ním hrdila. Šepkala mu: „Si prvý. Prvý!“
Lístok sa kolísal vo vánku, hrial na slniečku, počúval nežné slová jablone, až sa mu z toho zatočila hlava a ... spyšnel. ako na svet prichádzali ďalšie lístky, kričal: „Netlačte sa tak! Čo ma zakrývate svojimi krajkami?! som prvý a mám nárok na najteplejšie a najlepšie miesto! Uhnite! Rýchlo!“ Listy začudovane zaševelili a stiahli sa. Namyslený list zostal na halúzke sám. Darmo mu jabloň dohovárala, že nerobí dobre. Len odvrkol. Tak to išlo deň po dni. Akonáhle vykukol nový lístok, náš list sa s ním hádal, vyháňal ho a pýšil sa svojou krásou. Jabloň len mlčala. Veď lístok počúval len seba samého!
Prišla jeseň a všetko sa zmenilo. Slniečko slablo. Nemalo síl hriať. Aj vánok odišiel a vystriedal ho roztopašný, bláznivý vietor. V noci prišiel i zlomyseľný mrazík. Namyslený list sa triasol od zimy. Vietor ním lomcoval, až to bolelo. Mráz ho pálil natoľko, že strácal dych. „Pomôžte, pomôžte..,“ zašepkal na listy druhých konárikov, ktoré sa ku sebe túlili. Bolo však neskoro. Vyhnal ich tak ďaleko, že naň nedosiahli.
jedného dňa sa listu podlomila nôžka a spadol na zem. Škaredý, opustený, nechcený. Z blata dovidel na listy stromu: žlté a pekne pospolu. Pochopil, že urobil veľkú chybu. Pozrel na jabloň: „Odpusť, prosím,“ šepol. Boli to jeho najkrajšie slová. O nejaký čas naň spadli i ostatné žlté listy. Zakryli ho, veď patril k nim. Deťom potom rozdáme listy z papiera, na ktoré píšu, koho by chceli prosiť o odpustenie, alebo napíšu ľútosť nad niečím zlým, čo dnes urobili. Potom to napísaným lepíme na plagát. Zaspievame si pieseň Ježišu ukrižovaný.
3. deň – Odvaha, slušnosť
- budíček
- rozcvička – pre odvážnych
- ranná modlitba: Najskôr deti porozmýšľajú, čo už v tábore zažili, čo nové videli, naučili sa, alebo ešte uvidia a nakreslíme to spoločne na veľký plagát. Potom si každý obkreslí svoju nohu – stopu /príp. vedúci si ich dopredu pripraví/, napíšeme si na ňu svoje meno a nalepíme na plagát. Stopa symbolizuje neustály pohyb, chodenie, spoznávanie nových vecí. Na objavovanie nového človek potrebuje odvahu a slušnosť. O to sa dnes budeme usilovať aj my. /modlitbu formulovať: Bože, ďakujeme Ti za nové veci, ľudí... Prosíme Ťa, daj nám odvahu byť slušnými, odvahu vytrvať v nebezpečenstvách.../Prečítame si príbeh: Rozprávka prekvapujúca, Príbehy a rozprávky, s. 6./ Trocha slušnosti môže zmeniť aj tvrdých ľudí.
- výroba indiánskych slniečok, nacvičiť darovanie slniečok ľuďom, vedieť odpovedať na otázky ľudí v meste
- kvíz o slušnom správaní;
- obed – správne stolovanie
- výlet do Spišskej Novej Vsi – informácie o veži kostola
- indiánska porada – zážitky zo SNV
- večerná modlitba: Pred deti položíme veľký plagát /ešte predtým naň sviecou nakreslíme slnko a napíšeme: Mám vás veeeeeeľmi rád./a niekoľko sviečok. Povieme deťom, aby na určený priestor na plagát napísali sviečkou /jedným slovom/, čo dnes videli, zažili. Zatiaľ to nikomu nehovoria. Potom pretrieme celý plagát vodovými farbami a objavia sa slová, ktoré prečítame. Dnes sme sa mali snažiť byť odvážni, napr. v SNV pri rozdávaní slniečok, pri cestovaní, ale aj slušní. Možno si nás nič nevšimol, nik nás nevidel, nik nevedel, čo sme si vtedy mysleli /ani ostatní nevideli, čo píšeme na plagát/, ale Boh o nás vedel. Aj keď to niekedy bolo ťažké, malo to význam. Boh nás má rád.
4. deň – Prežiť v prírode
- ranná modlitba: spoločne: Porozprávame si príbeh: Ako Boh dostal meno /s obrázkami/, potom bude práca v skupinkách – každej skupinke určíme vec /slnko, tráva, zvieratá, vietor.../ a cez modlitbu vymyslia báseň, ktorou Boha budú chváliť za tento dar, alebo o tom zaspievajú pieseň, alebo to nakreslia, či pantomímou znázornia ostatným.
- Robinson – celodenný pobyt v prírode, určiť čas, kedy sa môžu vrátiť.
- Chodník priateľstva – zmätenie nepriateľa – pochod v zástupe; koľko druhov stromov sme cesto...
strycots1